Spoločenstvo sv. Michala Archanjela






úvod
akcie
vyučovanie
modlitba
svedectvá
foto
kcho
www
e-mail info



Púť do Ľutiny 22.2.2014

Lutina
                                          
ďalšie obrázky >>>

V poslednú februárovú sobotu sa 14 členov spoločenstva s dvoma rodinnými príslušníkmi vybralo navštíviť najvýznamnejšie pútnické miesto gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku – Ľutinu pri Sabinove.

História tohto miesta sa začala písať 19. augusta 1851, keď sa v lese neďalekej Ľutinskej hory zjavil chudobnej vdove Zuzane svätý Mikuláš. Jeho odkaz nabádal k sväteniu nedele a sviatkov, k úcte k Matke Božej a k postaveniu kaplnky Zosnutia Presvätej Bohorodičky. Zjavenia sprevádzalo množstvo zázrakov, takže ich Vatikán uznal za pravé už po štyroch rokoch a listinou z 11. mája 1855 pápež Pius IX. udelil miestu možnosť získania odpustkov.
    Udalosti znamenali veľký príliv pútnikov do obce, ktorá bola do tej doby
iba filiálkou hanigovskej farnosti. Tunajší drevený kostol, postavený v gotickom slohu a so zvonicou vysokou 22,8 metra, prestal stačiť náporu veriacich. Na prelome 19. a 20. storočia sa preto začalo s výstavbou nového murovaného chrámu, ktorý bol dokončený už v roku 1908. Tesne pred jeho dokončením starý drevený kostol zhorel.
    Až na obdobie rokov 1950-1968, kedy bola gréckokatolícka cirkev násilne pričlenená k pravoslávnej, význam miesta narastal. Významnými medzníkmi boli roky: 1988 - pápež Jan Pavol II povýšil Ľutinský chrám na Baziku Minor, 2007 až 2009 – pôvodná jednolodná bazilika bola rozšírená prístavbou dvoch bočných lodí na súčasný trojlodný chrám a rok 2011, kedy bola Bazilika Zosnutia Presvätej Bohorodičky zvláštnym putom pričlenená k Bazilike Santa Maria Maggiore v Ríme, s jej všetkými dobrami.

    Interiér baziliky je vyzdobený kamennými mozaikami, na ktoré bolo použitých deväť ton kameňa. Pohľad na ne je úchvatný, no miestny vravia, že ešte úchvatnejšie bolo pozorovať, ako mozaiky kameň po kameni vznikali. S krásou mozaikovej výzdoby súperí pôvodný ikonostas hlavnej lode. Do pravej bočnej lode bol nainštalovaný zrekonštruovaný barokový ikonostas z roku 1766, ktorý sem premiestnili z nepoužívaného kostola v Novej Polianke.

    Nakoľko do kostola sa chodí modliť, nie obzerať výzdobu, s láskavým dovolením predstaviteľov tunajšej farnosti nám o. Imrich odslúžil sv. omšu. Dobre veci vedené Duchom Svätým sú konané v pravý čas a na pravom mieste. To mi prebleslo mysľou, keď práve vo chvíli premenenia nám nad hlavami zazneli zvony baziliky. Bolo pravé poludnie.
    Súčasťou areálu baziliky je starozákonná časť, kde je osadený kameň s Desatorom, medený had
, sedemramenný svietnik a umelý potok znázorňujúci Jordán. Nad nimi sa rozprestiera miniskanzen modelov drevených kostolíkov v mierke 1:10 z oblasti východného Slovenska a južného Poľska, ktorý sme si zo zanietením prezreli. Skanzen do dnešného dňa pozostáva z dvadsiatich exponátov. V roku 2014 je plánovaná tretia etapa výstavby, kedy pribudne tretia desiatka kostolíkov a po dokončení bude areál obsahovať úctyhodných päťdesiat modelov. V roku 2014 sa ma začať aj s obnovou pôvodného zhoreného dreveného kostola.
    Aby sme si
aj trocha „zaputovali“, vybrali sme sa po sv. omši na neďalekú Ľutinksú horu. Asfaltovou cestou sme sa dostali ku kaplnke Zosnutia Presvätej Bohorodičky, odkiaľ sme strmou stráňou vystúpili ku kaplnke sv. Mikuláša. Na jej mieste sa Zuzane zjavil sv. Mikuláš po prvý krát. Pred kaplnkou vyviera prameň liečivej vody, z ktorej si každý nabral koľko vládal uniesť. Niektorí aj viac :-)
    Nakoľko nám to počasie dovolilo, púť sme ukončili na asi
dva kilometre vzdialenom Hanigovskom hrade, o čom bude vďaka Ivke, ktorá našla pod hradom pamätnú knihu, dochovaný písomný záznam pre ďalšie generácie :-)

 Peter