Spoločenstvo sv. Michala Archanjela






úvod
akcie
vyučovanie
modlitba
svedectvá
foto
kcho
www
e-mail info



Púť do Litmanovej

 12.10.2014

Litmanova
                                          
ďalšie obrázky >>>

Po päťmesačnej prestávke zapríčinenej mojím úrazom, sme sa druhú októbrovú nedeľu vybrali navštíviť miesto zjavenia našej matky Panny Márie – Litmanovú. Radosť a nadšenie z opätovného návratu k putovaniu mi trocha kalili obavy z ešte nedoliečeného zranenia, menšie organizačné nedostatky a hlavne obava z počasia. Celý týždeň pršalo, ochladilo sa a jeseň hrozila skorším príchodom. Hora Zvir s nadmorskou výškou cez 800 metrov môže pútnikom pripraviť aj neželané prekvapenia.

Všetky starosti sa ale rozplynuli hneď pri rannej modlitbe. Hneď v prvom čítaní na dnešný deň som dostal uistenie: Pán zástupov pripravil na tomto vrchu všetkým národom hostinu hojnú, hostinu s vínom, hojnosť vyberanú, víno najjemnejšie. Lebo Pánova ruka spočinie na tomto vrchu. /Iz 25,6.10a/ Je možné sa po takomto prisľúbení ešte obávať?

Po približne stokilometrovej jazde osobnými autami sme zaparkovali na dolnom parkovisku, priamo pod horou. Na miesto zjavenia sme vystúpili pešo, absolvujúc spoločnú krížovú cestu s mottom „Nauč nás premieňať hnev“. Po vzore života Ježiša Krista sme sa pri nej zamýšľali nad vlastnými reakciami v ťažkých životných situáciách. Prosili sme svojho Pána, aby nám pomáhal odstrániť hnev a nevraživosť z našich životov, pre zmierenie a zjednotenie so svetom aj so spoločenstvom.

Po výstupe na horu sme spoločne absolvovali gréckokatolícku liturgiu, ktorá tu každú nedeľu začína o 10:30. Ústredným mottom kázne „Zatiahni na hlbinu“, bola výzva počúvnuť Ježiša Krista v každej, aj z nášho pohľadu nemožnej a nezmyselnej situácii. Nebojovať s ním vlastným rozumom, svojím ľudským poznaním a skúsenosťami, ale s dôverou urobiť čo nám hovorí.

Aj o tom sme mohli premýšľať pri následnej osobnej modlitbe v tichu Kaplnky zjavenia Nepoškvrneného počatia Presvätej Bohorodičky. Veď práve ona sa svojím: „Nech sa mi stane podľa tvojho slova“ /Lk 1,38/, stala vzorom oddanej poslušnosti. A je to práve ona, ktorá nás v Káne Galilejskej vyzýva: „Urobte všetko, čo vám povie.“ /Jn 2,5/ Všetci to vieme, všetci si to uvedomujeme, ale konáme tak? Uvedomujeme si, keď nás premáha vlastná pýcha, hrdosť, dôležitosť, kam vedie: „Nebudem slúžiť“ ?

Nádherný slnečný deň sa prehupol do popoludnia a my sa musíme s horou Zvir, tak bohatou na dary, nateraz rozlúčiť. Odchádzame naplnení Božím Slovom, povzbudení osobným stretnutím s Pánom aj osviežení vodou z tunajšieho prameňa, ktorú si pre svojich blízkych odnášame domov. Až neuveriteľne pravdivo mi v ušiach znie dnešný žalm: Pán je môj pastier, nič mi nechýba. Vodí ma k tichým vodám, dušu mi osviežuje. /Ž 23,1b.2b-3a/

Peter