Spoločenstvo sv. Michala Archanjela






úvod
akcie
vyučovanie
modlitba
svedectvá
foto
kcho
www
e-mail info



Púť do Hervartova 29.3.2014

Hervartov
                                          
ďalšie obrázky >>>

Už na našej druhej púti sme sa mohli presvedčiť o tom, že Boh často mení naše plány a časové rozvrhy na bezcenný zdrap papiera. Do Hervartova sme sa chceli dostať vlakom, ktorý však pre mimoriadnu udalosť na trati nešiel. Roztrúsených na troch staniciach nás však spájalo odhodlanie a tak sme krátko po desiatej zaparkovali naše autá vo dvore brata Karola, ktorý sa nás aj s manželkou srdečne ujali priamo v Hervartove.

Po krátkom občerstvení sme navštívili miestny drevený kostolík sv. Františka z Assisi, obklopený obranným kamenným múrom. Ide o najstarší rímskokatolícky drevený kostol na Slovensku. Bol postavený na konci 15. storočia (pravdepodobne v rokoch 1499 až 1500). Je  zhotovený z tisového dreva a pokrývajú ho ručne vyrábané šindle.  V roku 2008 bol zapísaný do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Stavba a výzdoba nezaprú dobu svojho vzniku - gotiku. Kostol sa skladá z presbytéria, lode, sakristie a z podvežia. Jeho interiér zdobia gotické tabuľové obrazy a nástenné maľby z rokov 1655 a 1805. Exteriér kostola zostal takmer nezmenený ale interiér prešiel viacerými úpravami, ktoré si vyžiadala reformácia a neskoršia rekatolizácia. Počas rekonštrukcie v 70. rokoch 20. storočia  boli obnovené pôvodné nástenne maľby. Kostolu dominuje hlavný oltár s vyobrazením Panny Márie, sv. Kataríny Alexandrijskej a sv. Barbory, so štítovými nadstavcami s vyobrazením kráľov Šalamúna a Dávida. Na štítoch bočných krídel sú vyobrazení proroci Eliáš, Habakuk, Daniel a Jonáš. Medzi ďalšie pamiatky patrí neskorogotický obraz sv. Františka z Assisi, sv. Krištofa a sv. Kataríny Sienskej. Časť pôvodného interiéru kostola, ako originálne krídla oltára, drevený skrinkový svätostánok zo začiatku 16. storočia a prenosný oltárik z roku 1514, sa nachádzajú v Národnom múzeu v Budapešti. Bočný oltár z roku1524 bol prevezený do bardejovskej radnice.

Po prehliadke kostola s vyčerpávajúcim výkladom sme sa vydali po červenej turistickej značke do sedla vrchu Žobrák. Cesta príkrym 2,5 kilometrovým stúpaním, z obce s nadmorskou výškou 420 m.n.m do sedla s výškou 901 m.n.m, nám aj vďaka zastaveniam krížovej cesty trvala 2,5 hodiny. Zastavenia krížovej cesty tvoria drvené kríže s korpusmi ukrižovaného Krista a vyrytými rímskymi číslicami. Kríže sú pripevnené na kmeňoch stromov ako nerušená súčasť okolitej prírody. Tak, ako naše kríže na nás čakajú v obyčajnom každodennom živote, tak sa s Kristom a jeho vykúpením stretávame uprostred Božieho stvorenia.

Pri treťom zastavení modlitby „Krížovej cesty našich krížov“ zaznelo:

Boríš sa, aby si bol dobrý. Ale ak padneš, príď ku mne. Neboj sa! Pád nie je koniec. Prečo tak tragicky pozeráš na pády? Prečo sa hanbíš? Pád je na to, aby si prišiel ku mne.“

Nevdojak som si pri tom spomenul na ráno. Vlak nešiel, lebo nešťastný človek už nevládal niesť váhu svojho kríža a rozhodol sa skončiť so životom. Nevediac, že je tu On. Niekto, ku komu môžeme prísť v akejkoľvek situácii. Niekto, kto ešte aj Judášovi po zradnom bozku s láskou povedal: „Priateľu, načo si prišiel?“ /Mt 26,50/ Radosť z poznania Pána prekrýva ľútosť nad vlastnou nevšímavosťou. Ak by som bol viac vnímavý, ak by som dokázal spoznať trápenie ľudí a byť na ňom účastný, ak by som dokázal... Lámať sa a dávať...

Kalvária končí na čistinke s veľkým dreveným krížom, provizórnym obetným stolom a lavičkami. Tu sme modlitbou na úmysel Svätého otca našu krížovú cestu ukončili. Nepátral som už po tom, či úsmev a šťastie v tvárach zúčastnených vyvolalo odhodenie vlastných starostí, vedomie, že sme už hore, alebo blížiaca sa opekačka. Myslím, že to bolo z každého trocha.

Pri neďalekej vyhliadkovej veži sme sa posilnili opečenými dobrotami, ktoré sme si priniesli z domu. Dobrú chuť nám spríjemnili výhľady na okolité kopce a údolia Čergovských vrchov. Padla tu aj otázka, že čo ďalej máme v pláne, ako keby sme už od rána nešli mimo plán :-) Teda mimo náš plán. Pri spiatočnej ceste sme sa ešte zastavili na „malom“ občerstvení u pána domáceho. Aj touto cestou vyjadrujeme vďaku Karolovi a jeho manželke, ako aj všetkým ľuďom, ktorí mali na našej púti účasť.

Peter