Spoločenstvo sv. Michala Archanjela


úvod
akcie
vyučovanie
modlitba
svedectvá
foto
kcho
www
e-mail
info

 

Svedectvá

„Teda už nie ste cudzinci ani prišelci, ale ste spoluobčania svätých a patríte do Božej rodiny.“ /Ef 2,9/

V roku 2014 som Školu modlitby v Herľanoch absolvoval na barlách, nakoľko som mal pred troma mesiacmi úraz. Stal sa mi  týždeň pred plánovaným odchodom na osobnú púť na ostrov Patmos a po siedmych cirkevných zboroch v Malej Ázii, ktorým sv. Ján apoštol adresoval listy napísané na tomto ostrove. Púť mala byť vyvrcholením mojej dlhej prípravy a štúdia. Bral som ju ako dôležitú súčasť môjho duchovného rastu a pripisoval som jej veľký význam. Nechápal som, prečo som namiesto na ceste skončil na operačnej sále.

Súčasťou chvál v posledný deň Školy modlitby bolo aj čítanie o Ježišovom zmŕtvychvstaní. Moderátorka sa pri verši Jánovho evanjelia: „Žena prečo plačeš? Koho hľadáš?“ /Jn 20,15/ pozastavila a Ježišovu otázku smerovala menovite na niektorých členov spoločenstva. Mne sa namiesto jaskyne hrobu vynorila pred očami jaskyňa zjavenia na ostrove Patmos, ktorú som tak túžil navštíviť, a do toho obrazu zazneli Ježišove slová adresované mne: „Peter, koho hľadáš?“
V tomto jedinom momente som pochopil chybu, ktorej som sa dopustil. Ježiš je pri mne. Tu a teraz. Nie je potrebné hľadať ho tisícky kilometrov od svojho domova. Jediné, čo je dôležité, je nachádzať a odstraňovať to, čo mi bráni vidieť ho a stretávať sa s ním uprostred každodenného života – moju hriešnosť, moje túžby, moje predstavy. Nie je potrebné meditovať nad odkazmi cirkevným zborom na mieste ich vzniku, ale žiť ich uprostred všednosti.

Pri slávení Eucharistie spontánne vyvstala potreba a túžba spoločnej modlitby za očistenie a uzdravenie vzťahov v spoločenstve. Po sv. omši sme sa preto presunuli do kaplnky pred sviatostného Krista a v individuálnych modlitbách sme sa modlili za spoločenstvo, jeho členov, za vzťahy. Pre mňa to bola ťažká modlitba, nakoľko spoločenstvo má pre mňa veľký význam a cítim zaň osobnú zodpovednosť. Bolo ťažké všetko odovzdávať do Božích rúk a nevyjadrovať v modlitbe aj svoje predstavy či nenašepkávať Bohu svoje riešenia. Keď som už nevedel ako sa modliť, no nechcel som prestať, v úprimnom zúfalstve som sa prihovoril k Duchu Svätému: „Ty vidíš, ako mi na spoločenstve záleží a ako túžim modliť sa za svojich bratov a sestry. Ale už neviem ako. Prosím, modli sa Ty vo mne.“ Po vyslovení tejto prosby sa Boh oslávil a daroval mi dar jazykov, po ktorom som do tejto chvíle márne túžil.

Ježišu Kriste, Ty si nám dal prisľúbenie: „Ak budú dvaja z vás na zemi jednomyseľne prosiť o čokoľvek, dostanú to od môjho Otca, ktorý je na nebesiach.“ /Mt 18, 19/ Ak to nie je v rozpore s Tvojim plánom, vyslyš naše modlitby za Spoločenstvo Sv. Michala Archanjela a za jeho členov. Prebývaj uprostred nás a dovoľ nám stretnúť sa takto o rok na ďalšej Škole modlitby.

Bohu vďaka.

Peter